Johannes Kepler sa narodil 27. decembra 1571 v mestečku Weil, ktoré je
dnes súčasťou nemeckého Stuttgartu. V roku 1577 pozoroval ako 6-ročný
neperiodickú Veľkú kométu a ako 9-ročný sledoval mesačné zatmenie. Aj
tieto zážitky ho priviedli k záujmu o astronómiu. Následkom kiahní však
mal oslabený zrak aj ruky, čo limitovalo jeho možnosti uplatnenia.
Teológiu, matematiku a astronómiu vyštudoval na univerzite v Tübingene.
Tu sa stretol s učením Ptolemaia a predovšetkým svojho predchodcu,
poľského učenca Mikuláša Koperníka, ktorý ako jeden z prvých poprel
cirkvou uznávanú teóriu, že je Zem stredom vesmíru. Kepler sa stal
zástancom heliocentrizmu a považoval Slnko za centrum všetkej energie vo
vesmíre.
Niektoré z myšlienok, ktorými sa zaoberal počas štúdia, nakoniec
zverejnil v diele Mysterium Cosmographicum publikovanom v roku 1596,
teda niečo vyše roka po jeho príchode do Grazu, kde pôsobil ako učiteľ
matematiky na evanjelickej škole.
V decembri 1595 sa Kepler zoznámil s Barbarou Müllerovou, 23-ročnou
dvojnásobnou vdovou, ktorá mala malú dcérku Reginu. Napriek počiatočnému
nesúhlasu nevestinho otca sa Barbara a Johannes zosobášili 27. apríla
1597. Mali päť detí, no prvé dve zomreli ešte ako malé.
Neskôr sa Kepler stal asistentom o 25 rokov staršieho dánskeho astronóma
Tycha de Brahe a začal pôsobiť ako cisársky matematik a dvorný astronóm
českého cisára Rudolfa II. V rokoch 1600 – 1612 pôsobil v Prahe, čo
bolo najplodnejším a najšťastnejším obdobím v jeho živote. "Posilňuje ma
myšlienka, že neslúžim iba cisárovi, ale celému ľudskému rodu, že
nepracujem iba pre terajšie pokolenie, lež aj pre potomstvo," povedal o
svojej pražskej ére.
Zo záznamov Tycha de Brahe sa podarilo Keplerovi matematicky určiť, že
obežná dráha planéty Mars predstasvuje elipsu. Priviedlo ho to k
poznaniu, že po takýchto dráhach obiehajú aj ostatné planéty vrátane
Zeme. Túto teóriu popísal vo svojej práci Astronomia nova (1609) a
sformuloval do prvých dvoch zákonov pohybu planét. Podľa prvého sa
planéty pohybujú po elipsách málo odlišných od kružníc (teda s malou
excentricitou), pričom v ich spoločnom ohnisku je Slnko. Druhý zákon
hovorí, že plochy opísané sprievodičmi planéty (spojnica od Slnka k
planéte) za jednotku času sú konštantné.
Podľa tretieho zákona pomer druhých mocnín obežných dôb dvoch planét sa
rovná pomeru tretích mocnín ich hlavných poloosí – tento poznatok
publikoval Keppler v diele De Harmonice Mundi v roku 1619.
Definovaním týchto základných zákonov Johannes Keppler tiež otvoril
cestu k skúmaniu gravitácie a k sformulovaniu gravitačného zákona, čo sa
neskôr podarilo Isaacovi Newtonovi.
Johannes Kepler zomrel po zápale pľúc z prechladnutia 15. novembra 1630.
Popri svojich planetárnych zákonoch, ktorými vstúpil do dejín svetovej
vedy, sa zaoberal aj optickými javmi, či priestorovým videním človeka.