Život Prešova
online
online
Johannes Kepler, ktorý popísal pohyb planét, sa narodil pred 450 rokmi
27.12.2021 Celý región
Bratislava
27. decembra (TASR) – Johannes Kepler bol tvorcom troch základných
zákonov, ktoré popisujú a vysvetľujú pohyb planét v Slnečnej sústave. V
pondelok 27. decembra uplynie 450 rokov od narodenia nemeckého
astronóma, fyzika, teológa, ale tiež hudobného skladateľa Johannesa
Keplera.
Johannes Kepler sa narodil 27. decembra 1571 v mestečku Weil, ktoré je dnes súčasťou nemeckého Stuttgartu. V roku 1577 pozoroval ako 6-ročný neperiodickú Veľkú kométu a ako 9-ročný sledoval mesačné zatmenie. Aj tieto zážitky ho priviedli k záujmu o astronómiu. Následkom kiahní však mal oslabený zrak aj ruky, čo limitovalo jeho možnosti uplatnenia.
Teológiu, matematiku a astronómiu vyštudoval na univerzite v Tübingene. Tu sa stretol s učením Ptolemaia a predovšetkým svojho predchodcu, poľského učenca Mikuláša Koperníka, ktorý ako jeden z prvých poprel cirkvou uznávanú teóriu, že je Zem stredom vesmíru. Kepler sa stal zástancom heliocentrizmu a považoval Slnko za centrum všetkej energie vo vesmíre.
Niektoré z myšlienok, ktorými sa zaoberal počas štúdia, nakoniec zverejnil v diele Mysterium Cosmographicum publikovanom v roku 1596, teda niečo vyše roka po jeho príchode do Grazu, kde pôsobil ako učiteľ matematiky na evanjelickej škole.
V decembri 1595 sa Kepler zoznámil s Barbarou Müllerovou, 23-ročnou dvojnásobnou vdovou, ktorá mala malú dcérku Reginu. Napriek počiatočnému nesúhlasu nevestinho otca sa Barbara a Johannes zosobášili 27. apríla 1597. Mali päť detí, no prvé dve zomreli ešte ako malé.
Neskôr sa Kepler stal asistentom o 25 rokov staršieho dánskeho astronóma Tycha de Brahe a začal pôsobiť ako cisársky matematik a dvorný astronóm českého cisára Rudolfa II. V rokoch 1600 – 1612 pôsobil v Prahe, čo bolo najplodnejším a najšťastnejším obdobím v jeho živote. "Posilňuje ma myšlienka, že neslúžim iba cisárovi, ale celému ľudskému rodu, že nepracujem iba pre terajšie pokolenie, lež aj pre potomstvo," povedal o svojej pražskej ére.
Zo záznamov Tycha de Brahe sa podarilo Keplerovi matematicky určiť, že obežná dráha planéty Mars predstasvuje elipsu. Priviedlo ho to k poznaniu, že po takýchto dráhach obiehajú aj ostatné planéty vrátane Zeme. Túto teóriu popísal vo svojej práci Astronomia nova (1609) a sformuloval do prvých dvoch zákonov pohybu planét. Podľa prvého sa planéty pohybujú po elipsách málo odlišných od kružníc (teda s malou excentricitou), pričom v ich spoločnom ohnisku je Slnko. Druhý zákon hovorí, že plochy opísané sprievodičmi planéty (spojnica od Slnka k planéte) za jednotku času sú konštantné.
Podľa tretieho zákona pomer druhých mocnín obežných dôb dvoch planét sa rovná pomeru tretích mocnín ich hlavných poloosí – tento poznatok publikoval Keppler v diele De Harmonice Mundi v roku 1619.
Definovaním týchto základných zákonov Johannes Keppler tiež otvoril cestu k skúmaniu gravitácie a k sformulovaniu gravitačného zákona, čo sa neskôr podarilo Isaacovi Newtonovi.
Johannes Kepler zomrel po zápale pľúc z prechladnutia 15. novembra 1630. Popri svojich planetárnych zákonoch, ktorými vstúpil do dejín svetovej vedy, sa zaoberal aj optickými javmi, či priestorovým videním človeka.
Johannes Kepler sa narodil 27. decembra 1571 v mestečku Weil, ktoré je dnes súčasťou nemeckého Stuttgartu. V roku 1577 pozoroval ako 6-ročný neperiodickú Veľkú kométu a ako 9-ročný sledoval mesačné zatmenie. Aj tieto zážitky ho priviedli k záujmu o astronómiu. Následkom kiahní však mal oslabený zrak aj ruky, čo limitovalo jeho možnosti uplatnenia.
Teológiu, matematiku a astronómiu vyštudoval na univerzite v Tübingene. Tu sa stretol s učením Ptolemaia a predovšetkým svojho predchodcu, poľského učenca Mikuláša Koperníka, ktorý ako jeden z prvých poprel cirkvou uznávanú teóriu, že je Zem stredom vesmíru. Kepler sa stal zástancom heliocentrizmu a považoval Slnko za centrum všetkej energie vo vesmíre.
Niektoré z myšlienok, ktorými sa zaoberal počas štúdia, nakoniec zverejnil v diele Mysterium Cosmographicum publikovanom v roku 1596, teda niečo vyše roka po jeho príchode do Grazu, kde pôsobil ako učiteľ matematiky na evanjelickej škole.
V decembri 1595 sa Kepler zoznámil s Barbarou Müllerovou, 23-ročnou dvojnásobnou vdovou, ktorá mala malú dcérku Reginu. Napriek počiatočnému nesúhlasu nevestinho otca sa Barbara a Johannes zosobášili 27. apríla 1597. Mali päť detí, no prvé dve zomreli ešte ako malé.
Neskôr sa Kepler stal asistentom o 25 rokov staršieho dánskeho astronóma Tycha de Brahe a začal pôsobiť ako cisársky matematik a dvorný astronóm českého cisára Rudolfa II. V rokoch 1600 – 1612 pôsobil v Prahe, čo bolo najplodnejším a najšťastnejším obdobím v jeho živote. "Posilňuje ma myšlienka, že neslúžim iba cisárovi, ale celému ľudskému rodu, že nepracujem iba pre terajšie pokolenie, lež aj pre potomstvo," povedal o svojej pražskej ére.
Zo záznamov Tycha de Brahe sa podarilo Keplerovi matematicky určiť, že obežná dráha planéty Mars predstasvuje elipsu. Priviedlo ho to k poznaniu, že po takýchto dráhach obiehajú aj ostatné planéty vrátane Zeme. Túto teóriu popísal vo svojej práci Astronomia nova (1609) a sformuloval do prvých dvoch zákonov pohybu planét. Podľa prvého sa planéty pohybujú po elipsách málo odlišných od kružníc (teda s malou excentricitou), pričom v ich spoločnom ohnisku je Slnko. Druhý zákon hovorí, že plochy opísané sprievodičmi planéty (spojnica od Slnka k planéte) za jednotku času sú konštantné.
Podľa tretieho zákona pomer druhých mocnín obežných dôb dvoch planét sa rovná pomeru tretích mocnín ich hlavných poloosí – tento poznatok publikoval Keppler v diele De Harmonice Mundi v roku 1619.
Definovaním týchto základných zákonov Johannes Keppler tiež otvoril cestu k skúmaniu gravitácie a k sformulovaniu gravitačného zákona, čo sa neskôr podarilo Isaacovi Newtonovi.
Johannes Kepler zomrel po zápale pľúc z prechladnutia 15. novembra 1630. Popri svojich planetárnych zákonoch, ktorými vstúpil do dejín svetovej vedy, sa zaoberal aj optickými javmi, či priestorovým videním človeka.
www.ZIVOTPO.sk
